Dejiny fresky

Názov freska pochádza z talianskeho "a fresco" (na čerstvo). Technika maľovania fresiek bola známa už v staroveku, neskôr sa používala v Grécku a predovšetkým v Taliansku, ale tiež v Číne a Indii.

Maľovanie fresiek je technicky náročná práca. Farba (minerálne pigmenty zmiešané s vápennou vodou) sa nanáša na ešte vlhkú omietku tak, aby sa pigmenty vsiakli do podkladu a vyschli spoločne s omietkou. To znamená, že maliar musí pracovať rýchlo, aby omietka nezaschla, pretože po zaschnutí sa môžu robiť už len malé opravy. Fresky sa nehodia do vlhkého prostredia (napríklad v Bazilike sv. Petra existuje len jediná freska). Na základnú hrubú omietku (arriccio - vápno s pieskom) sa vlhkým kriedovým prachom naniesli pomocné linky. Potom umelec zhotovil prípravnú kresbu hnedočervenou farbou, tzv. sinopiou (podľa pigmentu, ktorý pochádzal zo Sinopie v Čiernomorí). Potom bol návrh obrazu rozdelený na úseky, ktoré bolo možné spracovať za jeden deň, tzv. giornata, ich rozloha záležala na povahe obrazu - ak bol obraz detailný, giornata bola pochopiteľne menšia. Tieto denné úseky potom boli nahodené druhou vrstvou jemnej omietky (intonaco) pre každodenné spracovanie.

Podľa techniky maľovania sa fresky delia na tri hlavné druhy:

"buon fresco" (freska na čerstvú omietku)

- omietka je úplne čerstvá, je to najťažšia technika fresky. Je veľmi trvácna, pri chybách sa musí odstrániť veľká časť omietky. Po vyschnutí fraby sa môžu objaviť fľaky, pretože pri maľovaní omietka nie je rovnomerne vlhká. Najviac bola používaná do konca renesancie.

"mezzo fresco" ( freska na stredne čerstvú omietku)

- pigmenty sa vstrebávajú do omietky pomocou vápennej vody. Starý recept hovorí: omietka má byť vyschnutá len natoľko, aby na nej nebolo vidno odtlačky prstov. Touto technikou maľovali Michelangelo, Raffaelo a iní.

"fresco-secco" (freska na suchú omietku)

- pigmenty sa pomocou pojiva (vajcia, olej) spoja so suchou omietkou. Omietka pre túto techniku zvykne byť hrubšia, viac zrnitá. Je menej trvácna než ostatné techniky, ale ponúka niekoľko pozitív: dajú sa použiť aj pigmenty, ktoré sa pri freske na čerstvú omietku nedajú, korekcie sa robia ľahšie a obraz sa dá namaľovať viac detailnejší. Túto techniku obľubovali Giotto, Da Vinci a iní.

Zdroj: Wikipedia

Ako podklad fresiek používam vyschnutú vápennú omietku, na ktorú po prevlhčení vodou nanášam pigmenty rozmiešané vo vápennej vode, pigmenty sa vstrebávajú do omietky, kde sa viažu na vápno obsiahnuté v omietke. Niečo medzi technikami mezzo-fresco a secco.